Molekula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Molekula vody (H₂O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou

Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu

Molekula (franc. molécule z lat. moles = hmota) je taká najmenšia častica látky, ktorá má všetky chemické vlastnosti tejto látky a môže existovať samostatne. Túto charakteristiku môžu vykazovať aj niektoré atómy (inertné plyny a pary kovov). Na rozdiel od nich sa molekula skladá z istého počtu rovnakých alebo rozdielnych atómov, viazaných v určitom poradí chemickými väzbami. Počet atómov v molekule sa môže pohybovať od dvoch do niekoľko tisíc. Najjednoduchšie molekuly sú dvojatómové (dusík - N₂). Molekuly organických látok môžu byť veľké a zložité - tzv. makromolekuly. Makromolekula je zložená z veľkého počtu kovalentne viazaných atómov, s relatívnou molekulovou hmotnosťou viac ako 10³. Najznámejšími makromolekulami sú bielkoviny, nukleové kyseliny a polysacharidy.

Predstavu o molekulách ako o najmenších časticiach zlúčenín (vrátane jednoduchých látok) schopných samostatnej existencie zaviedol Amadeo Avogadro. Hoci je molekula Avogadrovým zákonom bezpečne definovaná len pre plynné skupenstvo, začal sa tento pojem používať aj pre látky v ostatných skupenstvách.