Krajinná sféra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Schéma prvkov krajinnej sféry (na obrázku je konkrétne jej výrez - krajina) s hornou a dolnou hranicou

Krajinná sféra predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania geografie. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry - litosféra, atmosféra, biosféra, hydrosféra a pedosféra (niektorí vedci sem zaraďujú aj kryosféru), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje človek s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je geotop, viacero geotopov tvorí chóru, tie tvoria región a regióny tvoria kontinent. Dokonalým výrezom krajinnej sféry je krajina. O geografickej krajine môžeme hovoriť iba vtedy, keď obsahuje všetky fyzicko-geografické a humánno-geografické prvky.

[upraviť] Hranice krajinnej sféry

Hornou hranicou krajinnej sféry je tzv. ozonosféra v dolnej časti stratosféry (12-13 km nad zemským povrchom).

Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť Mohorovičičova plocha diskontinuity (35 km pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku 5 km. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe.